Ekonomika projektu

Podstatou cenovej kalkulácie je prepočet vlastných nákladov, ktorý následne využijete pri stanovovaní cien a meraní efektívnosti plánovanej činnosti. Pre potreby kalkulácie je potrebné aby ste rozlišovali medzi priamymi  a režijnými nákladmi. Prostredníctvom jednoduchého kalkulačného vzorca môžete pri jednotlivých kalkuláciách zistiť výšku ziskovej marže a rozlíšiť tak rentabilnú a nerentabilnú produkciu Vášho podniku či organizácie.

Podstatou analýzy bodu zvratu je hľadanie takého objemu produkcie či poskytovania služieb, pri ktorom bude dosiahnutá nulová výška zisku z príslušnej činnosti. Realizácia danej analýzy si vyžaduje členenie nákladov podľa ich fixnej či variabilnej povahy.

Fixné náklady sú náklady, ktoré musíte vynaložiť bez ohľadu na plánovaný objem produkcie (napr. odpisy, nákladové úroky z investičného úveru). Variabilné náklady Vám rastú s každou ďalšou jednotkou produkcie. Rozdelením nákladov a klasifikovaním ceny jednotlivých výkonov si dokážete pomerne jednoducho vykonať analýzu bodu zvratu a stanoviť tak minimálny objem produkcie, ktorý Vám pokryje fixné náklady a zabezpečí nulový zisk.

Finančný plán, zahrňujúci plán nákladov a výnosov a plán majetkov a zdrojov jeho krytia, predstavuje základný materiál nevyhnutný na posúdenie ekonomickej efektívnosti projektu. Ďalšie spracovanie uvedených podkladov vedie k vytvoreniu plánu peňažných tokov (cash flow). Cieľom jeho tvorby je výpočet základných hodnotiacich ukazovateľov, ktorými sú: 

• čistá súčasná hodnota,
• doba návratnosti,
• vnútorné výnosové percento.

Pri plánovaní nákladov a výnosov Vám odporúčame vychádzať vždy z dôkladnej analýzy trhu, odhadovaného dopytu, cenovej politiky, platnej legislatívy, daňových dopadov a vlastných skúseností.

Plán majetku predstavuje odhad výšky a štruktúry potrebného majetku vloženého do projektu v realizačnej fáze a využívaného vo fáze prevádzkovej. Zdroj krytia tohto majetku môže mať podobu vlastných či cudzích zdrojov.

Sledovanie rovnováhy medzi krátkodobými aktívami a pasívami z hľadiska účinnosti a rizikovosti financovania je označovaná ako analýza pracovného kapitálu. Znižovanie rizika financovania Vám odporúčame realizovať prostredníctvom aktivovania dlhodobých finančných zdrojov. Výsledkom tak bude celkový rast pracovného kapitálu, čo však vedie k znižovaniu jeho výnosnosti. Dôležitým rozhodnutím, ktoré zostáva len na Vás je prijatie akceptovateľnej miery rizika na jednej strane a výnosovosti na strane druhej.

Rozdiel medzi obežnými aktívami a krátkodobými záväzkami predstavuje čistý pracovný kapitál, ktorý  zohľadňuje spôsob financovania obežného majetku. V prípade, že je vypočítaná hodnota kladná, znamená to, že určitá časť obežných aktív je financovaná z dlhodobých zdrojov.

Plánovaný cash flow vychádza z plánovaných hospodárskych výsledkov a ich následného prevodu do finančnej podoby. V praxi to znamená prevod nákladov a výnosov do podoby príjmov a výdavkov. Takto zostavený peňažný tok za jednotlivé roky prevádzky je treba ďalej diskontovať, resp.  previesť na súčasnú hodnotu peňazí, ktorú budete využívať pri ďalších výpočtoch hodnotiacich ukazovateľov projektu.

Pri hodnotení efektívnosti investície Vám odporúčame riadiť sa jednotlivými hodnotiacimi ukazovateľmi, medzi ktoré zaraďujeme:

Čistá súčasná hodnota predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou očakávaných príjmov (cash flow) a investičnými výdajmi. Pokiaľ je rozdiel kladný, znamená to že, vložený investiční kapitál bude vďaka cash flow generovanému z prevádzky investície vrátený a investíciu tak považujeme za efektívnu.

Doba návratnosti predstavuje obdobie, za ktoré sa prostriedky vložené do investície vrátia. Za efektívnu a prijateľnú investíciu možno považovať investíciu, ktorej doba návratnosti je kratšia ako doba jej životnosti či technickej využiteľnosti.

Vnútorné výnosové percento predstavuje takú diskontnú mieru, pri ktorej je súčasná hodnota očakávaných peňažných príjmov (cash flow) rovná nule, resp. od kedy začína byť investícia efektívna.

Každá kvalitná Štúdia uskutočniteľnosti by mala obsahovať samostatné celky analýza rizík a citlivostná analýza. Vychádzame pri tom zo skutočnosti, že na každý podnikateľský zámer pôsobí množstvo rizikových faktorov, ktorých výskyt môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť celý projekt. Z tohto dôvodu je potrebné aby ste pred samotnou realizáciou dôkladne zvážili všetky možné riziká, vrátane ich dopadov na výslednú podobu projektu.

Postup, ktorý skúma premenlivé a neisté predpoklady investičného zámeru a najmä vplyv ich zmien na určitý výsledný ukazovateľ sa nazýva citlivostná analýza. Vďaka nej je možné kvantifikovať veľkosť zmeny výsledkov kriteriálnych ukazovateľov pri 1% zmene rizikového faktora a tiež zistiť tzv. zlomovú hodnotu, resp. odolnosť akcie voči danému riziku. Táto zlomová hodnota predstavuje maximálnu možnú percentuálnu zmenu rizikového faktora pre udržanie efektívnosti projektu.

Cost-Benefit analýza (CBA) alebo Analýza nákladov a výnosov slúži na posúdenie projektov primárne z pohľadu ich celospoločenskej zmysluplnosti a mimofinančných prínosov. Používa sa pri projektoch verejnej infraštruktúry, u ktorých nie je prvoradým zmyslom maximalizácia zisku, ale zvýšenie úžitku pre všetky subjekty, ktorých sa realizácia projektu môže akýmkoľvek spôsobom dotknúť. Preto sa do hodnotenia projektu okrem finančných nákladov a výnosov započítavajú tiež sociálno-ekonomické náklady a výnosy, ktorých príjemcovia resp. platcovia, nie sú len osoby spojené s projektom (investor, prevádzkovateľ), ale tiež ďalšie subjekty (verejnosť, štát, región, miestni podnikatelia a pod.).

Procesom odporúčania a schvaľovania projektov tak prechádzajú tie, ktoré prinášajú z celospoločenského pohľadu viac pozitív ako negatív. Ďalším uplatnením Cost-Benefit analýzy je výber variantného riešenia za predpokladu, že chcete realizovať taký projekt, ktorý je optimálny z celospoločenského úžitku.